Rugby - ak si bola vo Walese, musíš fandiť!!! ;)

Spolužiačka zo strednej vo Walese pred pár dňami uverejnila status na FB: "The only reason I stand february is The Six Nations", čo mi hneď pripomenulo, že je čas oprášiť waleskú vlajku, zohnať šišatú loptu a pozrieť si TV a zistiť, ktorý kanál dáva rugby.

Je mi smiešno zo samej seba, lebo celé moje dvojročné štúdium na Howells som sa snažila kamošky presvedčiť, že to futbal je ten šport no.1 a že rugby na to ani zďaleka nemá...A teraz, keď už som doma, som sa rozhodla dať rugby šancu. Možno je to tým, že sa chcem cítiť v spojení so životom, ktorý som tam zanechala, ja neviem...

Ale Wales si nedám!!! Pekne som si pozrela prvý zápas s Írskom (posledných 5 minút) a bola som nesmierne hrdá, že waleský rugbysti otočili výsledok a nakoniec vyhrali. Sestra sa ma síce pýtala: "Prečo pozeráme túto hlúposť?" a "Ty rozumieš pravidlám?!", ale presadila som si svoje a pozerali sme :D Hoci, aj keď som to vtedy nepriznala, ani nemám poňatia, čo robili tí hráči na ihrisku a prečo je to taký populárny šport na Ostrovoch.

Chystám sa pozrieť si aj ďalšie zápasy, v ktorých sa ukáže Wales a posnažím sa nielen prísť na tie spomínané pravidlá, ale taktiež aj na druhú mystery, ktorá sa spája s rugby a mojimi britskými spolužiačkami a kamarátkami: Čo je sexy na rugby hráčoch (lebo podľa nich sú top hot) :D

Moje americké "ja"...

V nedeľu v noci som šla spať až v pondelok nadránom :D

Mala by som to upresniť: V nedeľu v noci, respektívne v pondelok 6.2. o 00.30, som sa totižto pridala k väčšine Američanov (plus celkom obrovskému počtu ľudí iných národností) a pozerala som XLVI. ročník SuperBowl-u (finále americkej futbalovej ligy, a pod slovom "futbalovej" myslím tú ich zdegenerovanú verziu tohto nádherného športu, ktorý oni hrajú rukami a so šišatou loptou), v ktorom proti sebe nastúpili New York Giants a New England Patriots.

Americký futbal som už párkrát pozerala, ale vo všetkých 100% som to po veľmi krátkej dobe prepla, lebo to nie je zrovna šport, od ktorého nemožno odtrhnúť oči. Pravidlá mi boli známe najmä z amerických filmov, kde, samozrejme, tím vyhral s posledným touchdown-om presne na chlp s odpískaním konca. Takže som vlastne akási "American football virgin" :D

Napriek tomu som sa rozhodla, že SuperBowl si pozriem celý, nech to stojí, čo to stojí. A priznám sa, že misia bola splnená! Zvládla som všetky štyri štvrtiny, halftime show i odovzdávanie cien. Hoci ma chytala únava, predsa len som svoju challenge dotiahla do konca a išla spať až o štvrť na päť ráno.

A stálo to za to :D. Tím, ktorému som fandila (vybrala som si ich na začiatku zápasu, na základe toho, že reprezentovali New York :D :D :D ) po strhujúcom boji vyhral a počas halftime show vystúpila Madonna, ktorá spravila kvalitnú šouku. Plus, s mojím "možno budúcim švagríkom" sme sa celkom zabávali na komentoch, čo sme si posúvali počas celého zápasu. Takže, bola sranda :D

1. skúškové na VŠ - end of the nerdy girl :D

Tento týždeň v stredu som mala moju poslednú skúšku zimného semestra. Tým, že som prváčka, tak to bola nová "experience", no že by som si ju nejako extrémne užívala, to sa povedať nedá. jednoducho "3 weeks of hell", sedem skúšok, ktoré ma totálne vyšťavili a mnohé večery mi nedali spať. Taktiež som stratila môj "nerd titul",ktorý sa so mnou vliekol viac-menej od mojich 6 rokov, keďže som bola jednotkárka a vždy som si potrpela na dobré výsledky.

Pamätám si, ako mi spolužiak v prvom ročníku na gymnáziu napísal na chrbát stoličky "swot", čo ma v tom momente dosť štvalo, no neskôr, keď sám odišiel s niekoľkými päťkami zo školy, tak som si pomyslela, že je lepšie byť swot, ako loser :D

etc. = end of thinking capacity :D

Späť k mojej vysokoškolskej "kariére", musím podotknúť, že s výnimkou jedného predmetu som aj tak dosť nerdovská :D Jedno Abs (absolvovala), 3 A-čka, 2 B-čka, 2 C-čka a to nešťastné E sú myslím celkom dobrým začiatkom. Hlavne, keď si pomyslím na niektorých menej šťastných (najmä zo slovenčiny), ktorí prenášajú jeden, dva, dokonca aj tri predmety. No, držím im palce...

A teraz hurá, dva týždne voľna!!!! :D :D :D

Môj "prečo" deň - autobusová filozofia

Je to dva dni dozadu, čo som šla autobusom na svoju poslednú skúšku zimného semestra a vypočula som som si veľmi zaujímavý rozhovor, ktorý ma prinútil odložiť knihu bokom a iba počúvať a usmievať sa. Bola to jedna z tých konverzácií medzi matkou a jej malou dcérkou, ktorá práve dovŕšila "a prečo" obdobie :D. Všetko to začalo plačom malého chlapca o pár sedadiel pred nimi.

D(ievčatko): Mamí, a prečo ten chlapec plače?
M(atka): Lebo už chce vystupovať.
D: A prečo?
M: Lebo mu je už dlho v autobuse.
D: A prečo?
M: Lebo je ešte maličký a neobsedí.
D: A prečo?
M: Lebo chce behať.
D: A prečo?
M: Lebo rád behá. Aj ty rada beháš, veď to vieš.
D: A prečo má potom kočiarik?
M: Lebo asi idú na dlhšiu prechádzku a toľko chodenia by nezvládol.
D: A prečo?
M: Lebo je ešte maličký.
D: Ahá!

Celý ten rozhovor bol skvelý, no najviac ma dostalo, keď sa to malé dievčatko asi po 5 minútach opäť otočilo ku svojej matke a opäť sa jej spýtalo tú prvotnú otázku: "Mamí, a prečo ten chlapec plače?" a celá tá konverzácia sa od slova do slova odohrala opäť... a potom ešte dvakrát. Vtedy som veľmi obdivovala nervy tej matky, lebo ja by som asi na to silu nemala :D

Celá táto krátka epizódka však vo mne vyvolala môj vlastný "prečo" deň. Tak volám dni, kedy som až príliš filozofická a zaoberám sa úvahami podobnými Aristotelovským či Descartovským:
Prečo svet funguje tak, ako funguje?
Prečo ľudia, ktorí si to najmenej zaslúžia, majú pokojnejší a bezproblémovejší život ako tí, ktorí si musia vydobyť každú minútku potom a slzami?
Prečo konečne nepríde nejaká väčšia zmena, ktorá naruší nudný stereotyp, v ktorom žijem?
Prečo...
Prečo...
Prečo...

Tieto moje obdobia prichádzajú čas od času a vždy mi spôsobia silné hlavy bolenie. Napriek tomu som rada, že ich mám, inak by bol môj život iba patetickým prežívaním, a takto aspoň viem, že "myslím, a keď myslím, teda som" :)