Spolužiačka zo strednej vo Walese pred pár dňami uverejnila status na FB: "The only reason I stand february is The Six Nations", čo mi hneď pripomenulo, že je čas oprášiť waleskú vlajku, zohnať šišatú loptu a pozrieť si TV a zistiť, ktorý kanál dáva rugby.
Je mi smiešno zo samej seba, lebo celé moje dvojročné štúdium na Howells som sa snažila kamošky presvedčiť, že to futbal je ten šport no.1 a že rugby na to ani zďaleka nemá...A teraz, keď už som doma, som sa rozhodla dať rugby šancu. Možno je to tým, že sa chcem cítiť v spojení so životom, ktorý som tam zanechala, ja neviem...
Ale Wales si nedám!!! Pekne som si pozrela prvý zápas s Írskom (posledných 5 minút) a bola som nesmierne hrdá, že waleský rugbysti otočili výsledok a nakoniec vyhrali. Sestra sa ma síce pýtala: "Prečo pozeráme túto hlúposť?" a "Ty rozumieš pravidlám?!", ale presadila som si svoje a pozerali sme :D Hoci, aj keď som to vtedy nepriznala, ani nemám poňatia, čo robili tí hráči na ihrisku a prečo je to taký populárny šport na Ostrovoch.
Chystám sa pozrieť si aj ďalšie zápasy, v ktorých sa ukáže Wales a posnažím sa nielen prísť na tie spomínané pravidlá, ale taktiež aj na druhú mystery, ktorá sa spája s rugby a mojimi britskými spolužiačkami a kamarátkami: Čo je sexy na rugby hráčoch (lebo podľa nich sú top hot) :D
V nedeľu v noci som šla spať až v pondelok nadránom :D
Mala by som to upresniť: V nedeľu v noci, respektívne v pondelok 6.2. o 00.30, som sa totižto pridala k väčšine Američanov (plus celkom obrovskému počtu ľudí iných národností) a pozerala som XLVI. ročník SuperBowl-u (finále americkej futbalovej ligy, a pod slovom "futbalovej" myslím tú ich zdegenerovanú verziu tohto nádherného športu, ktorý oni hrajú rukami a so šišatou loptou), v ktorom proti sebe nastúpili New York Giants a New England Patriots.
Americký futbal som už párkrát pozerala, ale vo všetkých 100% som to po veľmi krátkej dobe prepla, lebo to nie je zrovna šport, od ktorého nemožno odtrhnúť oči. Pravidlá mi boli známe najmä z amerických filmov, kde, samozrejme, tím vyhral s posledným touchdown-om presne na chlp s odpískaním konca. Takže som vlastne akási "American football virgin" :D
Napriek tomu som sa rozhodla, že SuperBowl si pozriem celý, nech to stojí, čo to stojí. A priznám sa, že misia bola splnená! Zvládla som všetky štyri štvrtiny, halftime show i odovzdávanie cien. Hoci ma chytala únava, predsa len som svoju challenge dotiahla do konca a išla spať až o štvrť na päť ráno.
A stálo to za to :D. Tím, ktorému som fandila (vybrala som si ich na začiatku zápasu, na základe toho, že reprezentovali New York :D :D :D ) po strhujúcom boji vyhral a počas halftime show vystúpila Madonna, ktorá spravila kvalitnú šouku. Plus, s mojím "možno budúcim švagríkom" sme sa celkom zabávali na komentoch, čo sme si posúvali počas celého zápasu. Takže, bola sranda :D
Tento týždeň v stredu som mala moju poslednú skúšku zimného semestra. Tým, že som prváčka, tak to bola nová "experience", no že by som si ju nejako extrémne užívala, to sa povedať nedá. jednoducho "3 weeks of hell", sedem skúšok, ktoré ma totálne vyšťavili a mnohé večery mi nedali spať. Taktiež som stratila môj "nerd titul",ktorý sa so mnou vliekol viac-menej od mojich 6 rokov, keďže som bola jednotkárka a vždy som si potrpela na dobré výsledky.
Pamätám si, ako mi spolužiak v prvom ročníku na gymnáziu napísal na chrbát stoličky "swot", čo ma v tom momente dosť štvalo, no neskôr, keď sám odišiel s niekoľkými päťkami zo školy, tak som si pomyslela, že je lepšie byť swot, ako loser :D
etc. = end of thinking capacity :D
Späť k mojej vysokoškolskej "kariére", musím podotknúť, že s výnimkou jedného predmetu som aj tak dosť nerdovská :D Jedno Abs (absolvovala), 3 A-čka, 2 B-čka, 2 C-čka a to nešťastné E sú myslím celkom dobrým začiatkom. Hlavne, keď si pomyslím na niektorých menej šťastných (najmä zo slovenčiny), ktorí prenášajú jeden, dva, dokonca aj tri predmety. No, držím im palce...
Je to dva dni dozadu, čo som šla autobusom na svoju poslednú skúšku zimného semestra a vypočula som som si veľmi zaujímavý rozhovor, ktorý ma prinútil odložiť knihu bokom a iba počúvať a usmievať sa. Bola to jedna z tých konverzácií medzi matkou a jej malou dcérkou, ktorá práve dovŕšila "a prečo" obdobie :D. Všetko to začalo plačom malého chlapca o pár sedadiel pred nimi.
D(ievčatko): Mamí, a prečo ten chlapec plače?
M(atka): Lebo už chce vystupovať.
D: A prečo?
M: Lebo mu je už dlho v autobuse.
D: A prečo?
M: Lebo je ešte maličký a neobsedí.
D: A prečo?
M: Lebo chce behať.
D: A prečo?
M: Lebo rád behá. Aj ty rada beháš, veď to vieš.
D: A prečo má potom kočiarik?
M: Lebo asi idú na dlhšiu prechádzku a toľko chodenia by nezvládol.
D: A prečo?
M: Lebo je ešte maličký.
D: Ahá!
Celý ten rozhovor bol skvelý, no najviac ma dostalo, keď sa to malé dievčatko asi po 5 minútach opäť otočilo ku svojej matke a opäť sa jej spýtalo tú prvotnú otázku: "Mamí, a prečo ten chlapec plače?" a celá tá konverzácia sa od slova do slova odohrala opäť... a potom ešte dvakrát. Vtedy som veľmi obdivovala nervy tej matky, lebo ja by som asi na to silu nemala :D
Celá táto krátka epizódka však vo mne vyvolala môj vlastný "prečo" deň. Tak volám dni, kedy som až príliš filozofická a zaoberám sa úvahami podobnými Aristotelovským či Descartovským:
Prečo svet funguje tak, ako funguje?
Prečo ľudia, ktorí si to najmenej zaslúžia, majú pokojnejší a bezproblémovejší život ako tí, ktorí si musia vydobyť každú minútku potom a slzami?
Prečo konečne nepríde nejaká väčšia zmena, ktorá naruší nudný stereotyp, v ktorom žijem?
Prečo...
Prečo...
Prečo...
Tieto moje obdobia prichádzajú čas od času a vždy mi spôsobia silné hlavy bolenie. Napriek tomu som rada, že ich mám, inak by bol môj život iba patetickým prežívaním, a takto aspoň viem, že "myslím, a keď myslím, teda som" :)
Som čitateľkou srdcom i dušou a nikdy si nenechám ujsť dobrý titul, ak mám šancu sa k nemu dostať, ale... Tým, že mám momentálne dosť plný harmonogram a veľakrát radšej trávim voľný čas inými formami oddychu, knihy sa u mňa dostali na miesto, ktoré bolo takmer neznesiteľné - mnohokrát mi trvalo aj niekoľko týždňov dočítať jednu knihu - rozhodla som sa konať. A našla som skvelú alternatívu - AUDIOKNIHY.
Bolo to niekedy začiatkom tohto kalendárneho roka, čo som objavila krásy audiokníh. Tesne pred maturitami, kedy som sa snažila čerpať viac informácií, ktoré by mi pomohli preliezť "plot dospelosti", som niekde čítala o novom fenoméne, ktorý uchvátil už nespočetne veľa ľudí v zahraničí - audiobooks. Začala som sa pozerať na rôzne webové stránky, ktoré ponúkajú na predaj oficiálne nahrávky rôznych titulov, bola som ale sklamaná, že na Slovensku je ich tak málo a že sú to väčšinou nahrávky pre deti v predškolskom veku. Takže som sa začala pozerať po audioknihách v češtine a angličtine. V českom jazyku je ich podstatne viac ako v slovenčine, ale ani zďaleka sa nemôže toto množstvo porovnávať s tými anglickými.
Trvalo mi dlho, kým som našla prameň, z ktorého by som mohla čerpať tieto nahrávky zadarmo, a vďaka mojej kozorožeckej povahe sa mi to nakoniec podarilo - bold.cd :) Je to "zem zasľúbená" pokiaľ ide o anglické audioknihy známych i menej známych autorov, "zlatá baňa" všetkých tých, ktorí sú mi podobní a majú radi knihy do uší.
Počas môjho štúdia vo Walese som sa dostala k neuveriteľne skvelej autorke románov, mojej no.1 americkej spisovateľke Jodi Picoult. Hoci sa mi za jeden školský rok podarilo prečítať asi 10 jej kníh, stále je tu ešte niekoľko jej kúskov, na ktoré som nepoložila môj zrak. A tu mi pomohli audioknihy. Tým, že do slovenčiny je preložená iba jediná jej kniha - The Tenth Circle (Desiaty Kruh)- a aj to nie ta najlepšia z jej zbierky, nemala som šancu dostať sa k ostatným jej dielam. Vtedy som začala sťahovať audioknihy a dostala som sa k niekoľkým od nej (niektorým novým a niektorým už čítaným), taktiež som sa dostala k Harry Potter sérií od mojej ultimate no. 1 autorky J.K. Rowling, k Twilight ságe, Narnií a ešte mnohým iným.
Teraz fungujem vždy so slúchatkami v ušiach - keď upratujem, kreslím, robím akúkoľvek monotónnu prácu, ktorá nevyžaduje myslenie. Úplne skvelá vec na odreagovanie a spestrenie nechcenej práce. Nehovoriac o všetkom tom ušetrenom a dobre strávenom čase, ktorý by inak bol premárnený, napr. cesta autobusom z a do školy.
EBOOKS - vízia budúcnosti
Milujem vôňu kníh, no dokázala by som túto vôňu vymeniť za jednu vec - Kindle. Kindle alebo čítačka e-kníh je viac-menej novinkou na trhu malej bielej elektroniky. Je to vecička podobná tabletu alebo iPadu, ktorá je však v prvom rade určená na čítanie kníh v elektronickom formáte. Novšie verzie majú zabudované aj Wi-Fi pripojenie a základný internetový prehliadač, takže si dokážete stiahnuť nové tituly aj mimo domu... (troška tento odsek pripomína reklamu na Kindle :D )
Ach, troška som aj dúfala, že Ježiško ide s dobou a prinesie mi tento rok Kindle, ale to, že nepriniesol mu veľmi nezazlievam - nebola som zrovna poslušné decko tento rok :D. No ešte stále sú tu moje narodeniny a meniny, takže ešte nie je dúfaniu koniec. Niekedy je totiž problém zohnať audioknihu a vtedy nastupuje e-kniha, ktorá je podstatne ľahšie zohnateľná a stále ešte pripomína čítanie v pravom slova zmysle.
Je to asi dva víkendy dozadu, čo som objavila čaro seriálu How I Met Your Mother. Väčšinou sa k dobrým seriálom dostávam skôr ako 6 rokov od prvej epizódy (oveľa, oveľa skôr, pretože ich pozerám niekoľko dní po americkej premiére v hroznej kvalite a v angličtine), takže toto je pre mňa nová situácia. Je pravda, že o tomto seriáli som sa už čo-to napočúvala predtým, ale nikdy som sa nedostala priamo k pozeraniu. Možno je to tým, že názov mi prišiel troška prvoplánový a divný (čo sa zmenilo hneď po prvej epizóde, samozrejme).
A tak som si posťahovala niekoľko epizód, že mu napokon dám šancu - a akú zlatú baňu som našla!!! :)
Hneď od prvého dielu prvej sériu som si obľúbila všetky hlavné postavy (najmä Teda, ale k tomu sa dostanem neskôr) a nemôžem si pomôcť, ale troška mi to pripomína o 10 rokov mladšiu obdobu Priateľov. To je však aspoň pre mňa výhoda, lebo som dlho čakala na nástupcu tohto prvotriedneho sitcomu. A dočkala som sa. :) Barney skvele nahradil Joeyho, dokonca má v sebe prvky Pheobe, Lily a Marshall sú dokonca lepší ako Monica a Chandler, Ted prevalcoval Rossa na plnej čiare a Robyn je akási obdoba Rachel. Hlavným plusom však je, že sa nesnažia kopírovať Priateľov, ale vytvárajú nové vtipné skvelé super mega foxy situácie, pri ktorých zo seba vydávam zvuky, ktoré sa podobajú na rôzne farmárske zvieratká. Sestrička mi dokonca zakázala pozerať tento seriál po iste hodine nočnej, keďže som budila psy na ulici, tie začali štekať a ona nemohla spať (odhliadnuc od stien a priestoru, ktorý nás oddeľoval. :)
Momentálne sa chystám na tretiu sériu a neviem sa dočkať toho, čo sa stane s Tedom a Robyn, keďže sa v poslednej časti druhej série rozišli (chvalabohu!). Z nejakého dôvodu mi je Robyn najmenej sympatická z "perfect five", takže dúfam, že sa s ním opäť nedá dokopy. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že vždy, keď sa Barney spýta: "Have you met Ted?" vždy mi v hlave skrsne "I wish!" :)
Na Tedovi je niečo veľmi príťažlivé (aj na Marshallovi, ale toho prenechávam Dominike :D ), hoci to neviem presne definovať. Je to taký môj malý problém, že vždy sa platonicky zaľúbim do fiktívnej postavy, takže ani v HIMYM som nemohla spraviť výnimku :D Páči sa mi jeho úsmev, taký ten neviniatkovský, ktorý vždy nahodí, keď je škodoradostný. Ja mám niečo podobné, ale môj je skôr taká divná grimasa - ale škodoradosť, najlepšia radosť (hneď za sarkazmom, satirizmom a iróniou). Čiže, čím dlhšie bude v seriáli single, tým spokojnejšie sa mi bude pozerať :)
And of course, nemôžem zabudnúť na Barneyho, bez ktorého by sitcom nemal šťavu. "Suit up!" heslo je legen - wait for it -dary!, o čom sa vôbec nedá pochybovať, lebo muži v oblekoch sú v hierarchii sexyskosti oooooooooooooooveľa vyššie ako tričkári.
Barney = dôvod, prečo mi po skončení tohot seriálu budú musieť operovať roztrhnutú bránicu :D
Úžasné platonické lásky - kto ich nemá?
Ja napríklad som úplne mimo zo spevákov. Je mi jedno, či sú britskí, americkí, kanadskí... hlavne, že spievajú anglicky a v každej druhej piesni hľadajú dokonalé dievča. To nadšenie, keď vyjde nová pesnička a oni v klipe sedia na stoličke, prechádzajú sa po meste, alebo jednoducho hľadia do diaľky, momenty, kedy sa rozpúšťam pri PC. A to ani nehovorím o tom, keď vydajú nové CD, to je hotový sviatok! :)
Ja mám taký môj osobný rebríček "Top 3", ktorý som si vytvorila po zistení, že na mojom konte na youtube som like-la a pozrela niektoré videá toľko krát, že mi ich táto stránka ponúka automaticky hneď po načítaní. Už iba čakám, kedy mi vypovie klávesnica, čo tak slintám, keď ich pozerám :D
Začnime teda pekne odzadu:
No. 3:
Na tomto mieste sa umiestil nie ani tak kvôli svojmu "look-u", ako skôr pre úžasné texty pesničiek Bruno Mars. Americký spevák, s pôvodným menom, pod ktorým by ho nikto nespoznal, si ma získal najmä tým, že pôsobí ako "cocky prick" (drzý fracek). Asi týždeň som bola mimo z jeho videoklipu Lazy Song, hoci to vôbec nemožno považovať za romantickú pesničku. Ale ja milujem chlapcov, ktorí si dokážu robiť srandu sami zo seba, takže zabodoval. No a keď som ho videla tlačiť ten klavír po celom meste, dúfala som, že sa zastaví až na okraji našej dediny a zaspieva mi pod oknom serenádu, alebo aspoň Grenade :)
No 2:
Na druhom mieste, ale iba o stotinky (a obrúčku) nevyhral prvenstvo - Michael Buble. Kanadský zlatúšik všetkých žien od 10 do 100 rokov, s hlasom, ktorý ma privádza do rozpakov a núti ma myslieť na veľmi hriešne veci :) Milujem ho už niekoľko rokov a v poslednom čase nič iné nerobím, iba chodím do Tesca a dúfam, že sa tam zjaví a "konečne ma stretne" ;) :
Podľa videa k piesni Hollywood som usúdila, že miluje iróniu, a že sa s ním nedá nudiť (to ani nepotrebovalo génia, takéto zistenie, keďže mne by aj stačilo pozerať sa naňho a určite by som sa nenudila).
A to ani nespomínam, že momentálne som totálne závislá na jeho vianočnom albume Christmas 2011, ktorý je pre mňa dennou drogou. Najvtipnejšie je, že mojou najobľúbenejšou pesničkou z tohto albumu je práve tá, ktorú spieva s Thaliou po španielsky - Feliz Navidad (orgazmická španielčina ;P).
A teraz bubny prosím...
No.1: OLLY MURS!!!
Tento úplne dokonalý, sexy, vtipný a "gorgeous" spevák mi ukradol srdce v roku 2008, kedy takmer vyhral britský X-factor. Iróniou je, že práve v tento súťaži som fandila jeho súperovi a konečnému víťazovi Joeovi McElderrymu, ktorého mám stále rada a mám oba jeho albumy. Ale Olly ma dostal hlavne po vydaní jeho prvého originál singlu Thinking of Me, ktorého klip je jeden z mojich naj naj najobľúbenejších. Keď ho počujem spievať, všetky moje krvinky, neuróny, každučká jedna bunka v mojom tele spozornie a moja DNA dvojzávitnica začne vytvárať ILY písmenká. (Nemusím dúfam opisovať, v akom stave sa vtedy nachádza moje srdiečko.) Tento týždeň v pondelok vyšiel jeho druhý album In Case You Didn´t Know, ktorý už mám poctivo v MP3 prehrávači (chvalabohu, že už sa nepoužívajú staré pásky, lebo by som si už dávno musela nahrávať novú, tá prvá by bola odraná na diery). Akonáhle počujem pieseň Dance With Me Tonight, čakám, kedy mi zaklope na dvere a verte mi, ja by som určite nerobila ani na sekundu drahoty ako tá blondska a na polícii by som si s ním dala urobiť spoločnú foto (a taktiež, vždy keď počujem túto pieseň, najmä keď idem po meste, mám neopísateľnú chuť začať tancovať uprostred ulice a pod vplyvom rôznych NErealistických muzikálov si myslím, že sa okoloidúci pripoja ku mne):
Ja by som ho "nenechala odísť", a byť tak "Spohie", už by som nepotrebovala žiadne Vianoce ani narodeniny a mala by som všetko, po čom túžim. Chcela by som byť "zamestnaná" iba ním a každý deň by som mu hovorila "c´mon, c´mon". A nehrozí, že by som odmietla jeho "srdce na dlani" a už tobôž by som mu nepovedala "zbohom". "Srdiečko mi poskočí", stačí že vidím niekde meno na O, a stále dúfam, že "sa niečo zmení" a nejakým zázrakom si príde po mňa, a že keď ma zbadá, tak zistí, že jeho teória, že "nikdy nebude ženíchom" bude už iba minulosťou. :D :D :D
